Neverím v Boha, aj napriek prieskumu

Autor: Martin Paško | 31.5.2013 o 16:37 | (upravené 31.5.2013 o 16:55) Karma článku: 10,31 | Prečítané:  1653x

Zaujal ma nadpis toho času najčítanejšieho online článku v jednom slovenskom denníku, resp. skôr zamyslenia, od Adely Banášovej. Samotný obsah ma už až tak nepotešil. Nielen preto, že by sa časť čitateľov mohla cítiť dotknutá, ale aj preto, že diskusie (či dokonca bitky, rozvody, vraždy alebo celé vojny) na túto tému považujem za nezmyselné.

Adela Banášová v článku Verím v Boha, aj napriek prieskumu sa môže oprávnene hnevať na závery výskumu britského psychológa Richarda Lynna, avšak vracať úder všetkým neveriacim je nefér. Najmä spôsob, akým to robí. Najprv nám vysvetlí, čo si myslia všetci neveriaci, aby nám následne mohla ukázať, aký obmedzený je takýto názor. Samotný výskum najprv kritizuje, následne sa o jeho závery opiera (pasáž o viere a akte dospievania).

Nesúhlasím s takýmto podsúvaním názorov, podstata je však podľa mňa inde. Adela to krásne vystihla formuláciou "pochopiť zmysel Boha ako asistenta na dosiahnutie cieľov". Keby som chcel byť protivný, tak poviem že týmto sama autorka potvrdzuje, že Boh sa nachádza iba v jej mysli (Your own, personal Jesus). Ale bolo by to zbytočné, pretože chcem povedať presný opak. Viera v Boha je dobrá vec. Dovtedy, kým pomáha. Nám samotným. Teda vám, veriacim. Akonáhle v nás však začne tkvieť ambícia vnútiť svoj názor druhému, už je to zlá vec, ktorá škodí a história už toho bola svedkom nespočetne veľa krát.

Poučme sa teda z našich predkov a nedopúšťajme sa tej istej chyby, inými slovami, nesúďme druhých podľa nás. Ak si ja, Jožko Mak vo svojej obmedzenosti neviem predstaviť, že niekto inteligentný by mohol veriť v Boha, to ešte neznamená, že nikto inteligentný by v Boha veriť nemohol. Inteligencia, cit a viera sú celkom rozdielne veci a niektoré udalosti v našom živote alebo veci okolo nás môžu byť tak silné, že ani všetka inteligencia sveta nám nestačí k tomu, aby ich vedela racionálne vysvetliť. Pre niekoho to môže byť hudba, pre iného číra dokonalosť vesmíru, pre ďalšieho neskutočná séria tragických alebo naopak šťastných udalostí, a napokon to môže byť odveká ľudská potreba v niečo veriť.

To isté platí aj na opačnej strane. Nielen medzi poctivými veriacimi sú slušní a čestní ľudia. Nielen veriaci môže oplývať dostatočnou sebadisciplínou, vytrvalosťou, citom a láskou k blížnemu. Emo a rácio sa totiž vzájomne nevylučujú. Moje doterajšie skúsenosti skôr naznačujú, že spolu úzko súvisia. Priamou úmerou, nie nepriamou. Podmieňovať vzťahy a triediť ľudí podľa viery, dokonca ešte konkrétnej odnože, je rovnako nezmyselné, ak nie nezmyselnejšie, ako tvrdiť, že veriaci sú menej inteligentní.

Napokon je tu ešte jeden, čisto pragmatický dôvod. Či už Boh existuje, alebo nie, naše osudy to aj tak nezmení. Každé rozhodnutie musíme v končenom dôsledku urobiť aj tak sami.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?